Registrovať

Budiná

Téma venovaná radám ako zaujímavo prežiť víkend na Slovensku
Moderator
Obrázok užívateľa
Príspevky: 2425
Registrovaný: 27 Dec 2007 16:35

Budiná

Poslaťod matrix201 » 11 Jan 2009 14:36

Obrázok

Obrázok

Základné údaje
Kraj: Banskobystrický
Okres: Lučenec
Región: Novohrad
Počet obyvateľov: 303

Poloha a príroda
Obec Budiná leží (ukázať na mape) v južnej časti horského krajinného celku Ostrôžky (Slovenské rudohorie). Správne patrí do Lučenského okresu. Katastrálne susedí s obcami ÿbelová, Detva, Podkriváſ, Píla, Divín a Tuhár. Pri pohľade z juhu dominuje nad obcou majestátny vrch (tzv. rázsocha) Jasenia (niekedy chybne označovaný ako Jaseſový vrch, 771 m n. m.). Pri pohľade od severu zaujme v pozadí rozložitý vrch Sedem chotárov. Popri Budinej preteká sprava Tuhársky potok (napája vodnú nádrž Ľadovo pri Lučenci) a zľava Budinský potok (ten napája Ružinskú priehradu). Oba potoky pramenia na Budinských lazoch, kde pramení aj Krivánsky potok. Najvyšším bodom katastra obce Budiná, a tiež najvyšším bodom Ostrôžok na území Novohradu, je vrch Javor (821 m n. m.), dlhoročný cieľ tzv. Novoročných výstupov na Javor. Vrch Javor dal názov Mikroregiónu Javor.

Snáď najnavštevovanejším prírodným výtvorom v katastri obce sú čadičové vyvreliny (vulkanické brekcie – pyroklastiká) na Budinských lazoch, tzv. Kamenné vráta s krásnym výhľadom na Javor, Ostrôžky a Javorie. Pozoruhodná je aj maloplošná chránená oblasť Budinská skala, kde sa nachádza aj 5 m dlhý jaskynný útvar Jánošíkova izba. Za dobrých poveternostných podmienok je možné z vrcholu Jasenia vidieť Veľkú Fatru, Poľanu, Nízke Tatry a Západné Tatry s dominantou Kriváſa. Výhľad na juh lemuje pohorie Cerovej vrchoviny.

História
Podľa tradície založili obec korytári z Budína, pričom toto remeslo v obci pretrvalo až do polovice 20. storočia. Prvá písomná zmienka z roku 1393 uvádza názov Brtolehutaya. V neskorších prameſoch sa uvádza názov Budalehota (1467) či Budaszállás. Názov Budiná sa začínal používať koncom 18 storočia.

Osada najprv patrila pod Divínske hradné panstvo, od roku 1554 do 1595 pod Sečiansky sandžak. V rokoch 1585-1586 bol vlastníkom Budinej Mohamad bin Ali. Po vyhnaní Turkov sa Budiná znovu ocitla v majetku Divínskeho hradu.

Za vlády Balaššovcov prijalo obyvateľstvo Budinej podľa vzoru „Cuius regio, eius religio“ reformáciu. Obec patrila pod matkocirkev Polichno. V roku 1686 sa novými pánmi divínskeho panstva stali Zichyovci, ktorí sa začali snažiť o rekatolizáciu poddanských obcí. Evanjelické učenie však medzičasom na Budinej silno zakorenilo. Podobrotky sa Budinú rekatolizovať nedarilo, a tak boli všetci dospelí muži v roku 1717 uväznení v Haliči., kde ich donútili platiť dávky (štólu) divínskemu plebánovi. Táto situácia podnietila Jána Madácha k osobnej audiencii u Márie Terézie.

Ekonomický tlak mal svoje ovocie, nakoľko v období zavedenia tolerančného patentu už bola Budiná znovu spolovice katolícka. Samostatný ev. a.v. zbor vnikol na Budinej až v roku 1856, dovtedy bol zbor administrovaný z Polichna. Katolícki veriaci patria stále pod divínsku farnosť.

V roku 1890 vyvolala pozornosť vzbura roľníkov, ktorú podnietilo nespravodlivé rozdelenie pozemkov. V roku 1895 postihol Budinú veľký požiar, ďalší vypukol 18. októbra 1935. Iba krátku históriu mala ťažba kremeſa (albitu a chloritov) v lome pod Javorom, v súčasnosti je toto ťažobné miesto zatopené.

Počas Slovenského národného povstania bolo do povstaleckej armády zmobilizovaných 127 mužov, ďalší odišli k partizánom. Po porážke povstania boli mnohí Budinci internovaní v nemeckých pracovných táboroch. V decembri 1944 a januári 1945 podnikli nemecké jednotky trestné výpravy do okolia Budinej, podnietené zavraždením a olúpením dvoch nemeckých vojakov. Zajali trinásť partizánov a šesť obyvateľov Budinských lazov. Odvliekli ich do Piešťa, kde ich mučili a 24. januára 1945 bosých hnali nazad na Budinské lazy. Tam ich pri osade „Vyletelovci“ na výstrahu obesili. Na pamiatku popravených bolo toto miesto vyhlásené za Pamätný les pri Budinej.

Na vŕšku nad Budinou v 60 rokoch 20 storočia postavili obeseným pamätník, ktorý sa stal za socializmu najexponovanejším miestom pre náučné antifašistické výlety a slávnosti v Lučenskom okrese. Ďalší pamätník odhalili priamo na mieste popravy v roku 2007.

Budiná sa pripomenula svetu v roku 2001, kedy víchrica a mráz polámali stromy a obec sa ocitla na dlhý čas bez elektrického prúdu.

Obyvateľstvo
Budiná patrila v minulých storočiach medzi najpočetnejšie osídlené dediny Novohradu (7 najväčšie sídlo v roku 1910). Národnosť pôvodných osídlovateľov nie je známa, no už na konci 18 storočia Budinú obývali prakticky výlučne Slováci. Tento stav pretrval dokonca i v období maďarizácie, kedy sa v roku 1910 z 1478 obyvateľov hlásilo k slovenskej národnosti až 1462 ľudí.

Obyvateľstvo sa živilo najmä poľnohospodárstvom, čoho zrejmým dôkazom je úplne vyklčovaný povrch rázsochy Jasenia, kde sú ešte stále viditeľné do svahu zarovnané pásy polí (tzv. prielohe). O značnej chudobe obyvateľstva svedčí nízky pomer množstva pôdy na domácnosť (do 5 bratislavských meríc).

Napriek potenciálu „povstaleckej“ obce nastalo po II. svetovej vojne masívne vyľudſovanie. Mnoho Budincov sa odsťahovalo najmä do Lučenca, Tomášoviec (svedectvom je tamojšia Budinská ulica, jediná na svete) a Haliče.

Kultúra
Nárečie
Na Budinej sa hovorí typicky novohradsky – mäkko, s gemerskými prvkami (napr. kody-tody = kedy-tedy). Typické je používanie ſi namiesto nie (ſito), nahrádzanie koncového m s n (ſiman = nemám), i/y s e (ruke, prielohe, robela), l s v (robev, mohov) či e s a (kosenia).

Osobnosti
Z prostredia Budinej čerpala Božena Slančíková - Timrava námety pre svoju najrozsiahlejšiu novelu „Veľké šťastie“, ktorej dramatizáciu v úprave Petra Pavlaca uviedlo v roku 2003 Slovenské národné divadlo. O jej diváckom úspechu svedčí aj to, že sa na doskách SND udržala 5 rokov – derniéru mala 26.2.2008. Timrava mala možnosť spoznať Budinú a jej obyvateľov pri návštevách Oľgy Petianovej, dcéry miestneho evanjelického farára Juraja Petiana. Budiná je v niektorých internetových zdrojoch zamieſaná s Bacúrovom, kvôli nápadníkovi B. S. Timravy Jozefovi Čipkayovi („Bacúrikovi“), ktorý učil najskôr v Bacúrove pri Dobrej Nive (odtiaľ prezývka) a neskôr na Budinej.

Koncom sedemdesiatych rokov 20 storočia sa ešte na Budinej hrávalo ochotnícke divadlo.

Na Budinej sa narodil literárny vedec, prekladateľ z bulharčiny a básnik Ján Koška, dlhoročný riaditeľ Literárnovedného ústavu svetovej literatúry SAV.

Obec Budiná je zaujímavá jedinečným folklórom, ktorý je zmesou podpolianskych, maďarských a gemerských vplyvov. V obci je ešte i dnes spomínaná Anna Benceľová, ktorá zbierala ľudové piesne (spieva sa o nej v piesni ĽH Ďatelinka Keď som išiou z Piešťa).

Najznámejším spevákom ľudových piesní je bývalý starosta obce Milan Gábor, ktorý začal účinkovať na šiestom albume ĽH Ďatelinka a v roku 2006 s ſou nahral aj profilové CD Hore na Budinej. Milan Gábor má zásluhu na pravidelnom organizovaní okresného kola súťaže heligonkárov v Budinskom kultúrnom dome.

V 80-tych rokoch 20 storočia pôsobila vo folklórnom súbore Mostár z Brezna rodáčka z Budinej Eva Barcajová, ktorá naspievala niektoré Budinské piesne v Slovenskom rozhlase („Tie Budinskie šťiri zvoſi“, „V našon dvore vyriastla jedlička“).

Na Budinej učil (a robil primáša vo vtedajšej miestnej ĽH) známy propagátor gemerských ľudových piesní Janko Jasenka.

Stavebné pamiatky
Najstaršou budovou v obci je klasicistický evanjelický kostol z roku 1809, obnovený v roku 1909.

V strede obce je budova evanjelickej fary z roku 1900.
Katolícky kostol bol postavený v roku 1906.

Pamätník obeseným nad obcou vytvoril Karol Dúbravský v roku 1961. Druhý pamätník vytvoril Ján Stehlík v roku 2007.

Novodobou raritou je evanjelická kaplnka (sic) so sochou Krista v osade Paľagovci na lazoch.

Zaujímavosti
Budinec sa dá najlepšie spoznať podľa častej frekvencie nadávky „Boha bohovho“.

Budinci boli kedysi známi nezákonnými praktikami (ozveny toho nachádzame aj v Timravinej novele Veľké šťastie).

Budiná je v okolí asi najznámejšia ražným destilátom „Budinská rožovka“.

Za dobrých podmienok vidno z lazov svit „rodnej“ Budapešti.

Späť na Na Slovensku

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť